Neštuduj len pre titul, študuj pre seba!

Autor: University of New York in Prague | 4.12.2014 o 9:31 | Karma článku: 1,33 | Prečítané:  543x

Množstvo vysokých škôl a zbytočne veľa prevzdelaných absolventov bez dostatočnej praxe. Aj to je súčasť dnešnej doby, v ktorej mladý vzdelaný človek len veľmi ťažko hľadá po škole uplatnenie. Je titul pred menom naozaj len na ozdobu?  

Devalvácia titulov

Akademický titul bol dlhú dobu chápaný ako elitná záležitosť a, keď sa tak nad tým zamyslíme, tento status si do istej miery udržiava i doteraz. Záleží však od krajiny. Kým v Čechách si napríklad potrpia na oslovovanie sa titulom, v USA sa titulujú spravidla len od doktorských titulov. A u nás? Niekto si potrpí, niekto nie. Niekto titul znevažuje, iný sa ním hrdo pýši. Vo všeobecnosti však vo verejnosti prevláda stále horšia mienka o absolventoch vysokých škôl. Vysokoškolský diplom sa stal akoby povinnou výbavou, ale len s malou pridanou hodnotou. Kde sa stala chyba? Hľadať ju treba v prvom rade v izolácii vysokého školstva od trhu práce.

Bolonský proces – dobrý smer, nesprávna cesta

História dnešných diplomov sa pritom neodštartovala vôbec zle. Začala sa písať v roku 1999 v Bologni, kde bola 31 ministrami spísaná Bolonská deklarácia. Hlavnou myšlienkou takzvaného Bolonského procesu bolo vybudovanie európskeho vysokoškolského priestoru, ktorý si kládol a stále kladie za cieľ harmonizovať akademický titul a charakter študijných odborov rôznych krajín. Práve Bolonský proces rozdelil klasický vzdelávací systém na tri stupne, a to bakalársky , magisterský a  neskôr aj doktorandský .

Rozdelením štúdia do niekoľkých stupňov sa mala docieliť vyššia kvalita štúdia a lepšia pripravenosť študentov pre požiadavky pracovného trhu tak po praktickej, ako aj teoretickej stránke. Slovensko je súčasťou Bolonského procesu už od jeho počiatku, ale je skutočne otázne, či sa nám podarilo naplniť jeho myšlienku tak, ako by sme si želali.

Bc. ako záchytný bod

V súčasnosti sa doslova znevažuje hodnota magisterských titulov, neraz aj neprávom, nehovoriac o význame titulu Bc., ktorý mnohí zamestnávatelia ani len neberú do úvahy. Vraj lepší je študent so strednou školou, ako absolvent VŠ s titulom Bc. Pritom bakalársky stupeň sa zaviedol najmä pre potreby eliminácie zbytočne prevzdelaných absolventov. V mnohých prípadoch totiž úplne postačuje bakalárske vzdelanie, ktoré absolvent získa po šiestich semestroch a ihneď sa môže zapojiť do pracovného trhu.

A hoci u nás bolo štúdium formálne rozdelené na prvý bakalársky stupeň a druhý stupeň, väčšina absolventov bakalárskych programov pokračuje aj v štúdiu na druhom stupni a Bc. chápe len ako prestupný mostík. V rozvinutých európskych krajinách však gro absolventov na trhu práce tvoria práve bakalári. V Anglicku je tento titul považovaný za ukončenie vysokoškolského vzdelania a firmy si niekde bakalárov doslova žiadajú. Bakalár sa ujal aj v Holandsku, Švédsku či vo Veľkej Británii. Len u nás zostal tento titul akoby na pol ceste...

S nulovou praxou takmer nulové šance

A tak namiesto toho, aby bakalársky stupeň plne pripravil študentov do praxe, zahlcuje ich často kvantami zbytočnej teórie bez následného využitia. A času na prax majú študenti málo. Veď vtesnať do rozvrhu aj prácu či prax je neraz nemožnou úlohou. Na UNYP sa ti toto ale nemôže stať. Tu sa totiž neštuduje len teoreticky a nekriticky, tu sa premýšľa a dbá tak na rozvoj vedomostí, ako aj praktických skúseností.

Túžiš sa stať odborníkom v oblasti masmédií či biznis komunikácie, uznávaným psychológom alebo úspešným manažérom? S UNYP si na správnej ceste. Ani tu sa síce nevyhneš na začiatku bifľovaniu sa a čítaniu množstva textov, ale vďaka prepracovanej spolupráci s rôznymi organizáciami a prestížnymi firmami nazbieraš veľké množstvo skúseností z praxe.

Naozaj sú všetky tituly rovnocenné?

Už vyššie sme spomenuli, že bolonský proces by mal zabezpečovať medzinárodnú harmonizáciu akademických titulov a študijných odborov. Vďaka tomu by mali mať študenti možnosť plynulejšieho prechodu z jednej vysokej školy na druhú. Hranice sú otvorené a študenti sa môžu vzdelávať neobmedzene  v celej Európe. Je však uznávanie titulov skutočne také bezproblémové?

Členmi Bolonského procesu nie sú všetky krajiny (prirodzene nie tie za „veľkou mlákou“), a tak s uznávaním diplomu môže byť niekde naozaj problém. A nakoniec, naozaj si myslíš, že všade budú považovať slovenský titul skutočne za rovnocenný? Že titul z niektorej z našich univerzít bude zamestnávateľom hodnotený rovnako ako titul z prestížnej zahraničnej univerzity? Oplatí sa poistiť sa medzinárodným diplomom. Na UNYP môžeš získať americký vysokoškolský diplom z Empire State College a k tomu aj európsky diplom, teda český z UNYP.

Študuj na UNYP a maj navrch

University of New York in Prague ponúka bakalárske i magisterské štúdium v anglickom jazyku, čo je dnes obrovským plusom. Totiž na to, aby študent na verejnej VŠ získal dostatočné jazykové znalosti, musí si cudzí jazyk zvoliť ako svoj odbor, hoc by možno chcel študovať niečo úplne iné. Na UNYP však môžeš študovať to, čo ťa zaujíma, a to všetko v anglickom jazyku. Dokonalá znalosť cudzieho jazyka ťa jednoznačne posunie ďaleko pred tvoju budúcu konkurenciu.

A ak chceš byť na každom pracovnom pohovore jednotkou, neváhaj a poisti si svoju budúcu kariéru aj štúdiom MBA , ktoré ti otvorí brány do sveta manažmentu ďaleko viac, ako akékoľvek administratívne opatrenia Bolonského procesu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?